reklama

Kópia

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ten chlap pred dverami bol trochu otravný. Práve som si vyložil nohy na stôl a pozeral na strop, keď zazvonil.

"Dobrý deň. Marc Foster z Prvej turistickej."

Na podoprenie svojho tvrdenia zvieral rukami na hrudi farebný katalóg Prvej turistickej.

"Vašu firmu poznám. Poďte ďalej."

Chápavo sa usmial a prebehol okolo mňa. Zrazu som mal pocit, že nie je až taký nízky, ako sa na prvý pohľad zdá.

"Ako iste viete pán Burges, naša spoločnosť sa zaoberá cestovaním. Určíte si miesto, kam chcete letieť a my vás tam dostaneme. Naši zamestnanci žartom hovoria: kto chce kam, pomôžme mu tam."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pozrel som na Burgesa. Dúfam, že si nevšimol moju nervozitu.

"Už som počul o vašej spoločnosti."

"Presne tak, máme teraz reklamy všade, myslím tým skutočne všade. Ľudí už nebaví Zem, zaujíma ich Mars a ďalšie kedysi nedostupné miesta. Červená planéta je všeobecne považovaná za najlepšie miesto na obchod.

Ale skráťme to. Viete prečo som tu?"

Tváril sa, že som ho tou otázkou zaskočil

"Zrejme ste mi prišli ponúknuť nejaký zájazd," skúsil.

"Nie. Som z bezpečnostného oddelenia Prvej turistickej. Osoba menom Antony Burges dnes cestovala našou firmou na Pluto."

" Ja som predsa Antony Burges."

"Neprerušujte ma prosím pán Burges. Osoba menom Antony Burges cestovala našou pravidelnou linkou Atlanta - Pluto 16:46. Ako iste viete, pri preprave používame teleporty. No a občas nastane malá chybička, pravdepodobnosť je jedna ku dvom miliónom. Vtedy sa stane, že sa z prepravovanej osoby vytvorí akási kópia, ktorá sa oddelí od originálu a nadobudne vlastnú existenciu."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Nechápem, čo to má spoločné so mnou."

"Antony Burges pristál 16:47 na Plute a počas tejto cesty nastala už spomínaná odchýlka. Jemne povedané, tou odchýlkou ste vy."

"To je vcelku nevydarený vtip pán... ako sa to voláte?"

Položil katalóg na stôl. Zdalo sa mi, že nervozita z neho práve spadla. Ako by mu spadol kameň zo srdca, že mi to povedal. To čo mi rozpráva je absurdné.

"To je absurdné," povedal som.

"Mýlite sa pán Burges," pohodlne sa usadil v kresle. "Povedzte mi prosím, čo ste robili dnes ráno pán Burges."

"Ako obyčajne. Po raňajkách som šiel do práce a krátko pred pol ôsmou som už bol vo svojej kancelárii."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Môžem vedieť aké máte auto," spýtal sa zrazu.

"Čo je to za otázku? Mám predsa..."

"Čakám na odpoveď pán Burges," nasadil prísnejší tón.

"Ale ja... Šiel som taxíkom."

"V poriadku. Môžete mi teda povedať, kde presne pracujete a čo ste dnes v kancelárii robili?"

"Ja, ja neviem."

Burges bol ticho. Uprene som na neho pozeral. Vždy sa obávam, ako zareagujú, keď sa to dozvedia. Našťastie nie sú kópie schopné emocionálneho konania. Viem, že na mňa nezaútočí a ani sa nepokúsi o útek.

"Nebude to dlho trvať pán Burges," prerušil som náhle ticho, "zvyčajne to nepresiahne tri hodiny. Keďže je 17:20, je to záležitosť niekoľkých minút."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Chcete tým povedať, že mám dvadsať minút života ?!", otázku skôr zakričal než sa spýtal. "Ale ja nie som kópia! Ja predsa žijem!"

Prekvapilo ma to. Kópie sa tak zvyčajne nesprávajú.

"Životom by som to nenazval," ozval sa môj návštevník.

Nenávistne som na neho pozrel.

"A čo tento byt? Všade tu mám veci, ktoré mi patria."

"To je tvrdý oriešok pán Burges. Viete, kópia, ako ste to nazvali, sa zvyčajne nevracia do bydliska originálu. Nevedno prečo si vytvorí jeho kópiu. Naši vedci doteraz neprišli na to prečo sa tak deje. Vždy je ťažké objaviť miesto, kam sa kópia uchýli. Preto sme vás našli až takmer na konci trojhodinovej fázy. Váš byt dokonca v tomto dome oficiálne neexistuje. Na chodbe som natrafil na dva byty s číslo 221. Jeden sem naozaj patrí a druhý, druhý je ten váš. Ako je to možné, to nevieme. Vždy len dohliadame na to, aby kópia náhodou niečo nevyviedla, a ..."

"Nevyviedla!" Ďalej som ho nepočúval. Dochádzalo mi, že má pravdu. Predmety v izbe okolo mňa sa pomaly rozplývali. Televízor, bar, dokonca aj fotka Jane na bare. To, že sa tá žena tak volala som zistil až z jej podpisu na fotografii. Ťažko na to pomyslieť, no môj originál má dobrý vkus.

"Tak pomaly pôjdeme," vyrušil moje myšlienky chlapík.

"Na záver si počkáme vonku. Byt totiž o chvíľu zanikne a ja by som tu nechcel zostať. Niektorí kolegovia na to doplatili."

Pomaly som sa zdvihol a nechal odviesť ku dverám. Okná sa stávali nepriehľadnými, televízor už takmer zmizol a bar... Vlastne ani neviem, kde stál.

Keď som zavrel dvere, ocitli sme sa na pustej chodbe. Burges chvíľu neveriaco pozeral na dvoje dvere s číslom 221. Jedny sa však pomaly rozplývali. Čochvíľa som pozrel na hodinky. Trvá to už trošku dlhšie.

 Čo ak je to všetko pravda, len ja som skutočný? Byt sa rozplynul, ale ja som bol stále tu. Strčil som do chlapíka a rozbehol sa preč. On sa ani nepohol.

V tom zmätku si nevšimol, že jeho ruky prešli cez moje brucho. Pri schodoch sa obzrel, pomaly som kráčal za ním. Už som vedel, že je po všetkom. Nohy mu spriehľadneli a po chvíli zmizol úplne.

Imrich Rešeta ml

Imrich Rešeta ml

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Fanúšik popkultúry, ale neberiem to až tak vážne - nie som nerd. Prácu a záľuby pravidelne striedam drobnými investíciami. Zoznam autorových rubrík:  InvestíciePoviedkyNezaradenéSúkromnéMédiá

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu